Svetelné liečivé spojenie s Luciou

Abd-ru-shin Desatoro Božích prikázaní, Otčenáš Čo sa Vám vybaví pri vyslovení "Desatoro Božích prikázaní"? Zrejme všetko rôzne, rôzne pocity, rôzne myšlienky, rôzne názory podľa toho, či ste veriaci, či je dodržiavate atď Ja nie som kresťan, katolík či iný "veriaci" v zmysle kresťanskej viery. Možno by som mohol veriť v Boha (možno že verím), ale určite nie takým spôsobom ako väčšina ostatných ľudí, ktorí sú členmi nejakej oficiálnej (či neoficiálne) cirkvi (či sekty). Ešte než som prečítal túto knihu od Abd-ru-shina, vedel som o Desatore asi to, čo vie každý "neveriaci". Teda vedel som, že to je desať prikázaní a zákazov, nezabiješ, nepokradneš bla bla ... a poznal som ich možno polovicu, teda podľa ich názvu. No a dnes viem, že to čo som si myslel bolo viacmenej skreslené. Už poznám všetky prikázania a beriem Abd ru shinův názor, že to vlastne nie sú žiadne prikázanie, ale dobré rady pre život, za svoj. Abd-ru-shin je veľmi energický človek, alebo aspoň jeho texty sú veľmi energické, a občas povedal by som až možno príliš kritické, ak nie útočné. Áno, častokrát veľmi útočné, ale poväčšinou v rámci prísnej kritiky všetkých možných, prevažne "náboženských" sfér. Poukazuje na hrozný morálny a duchovný úpadok ľudstva a odklon od Boha. Hovorí, že už len samotné pochopenie Desatora je dosť skomolené a prenesené na jednoduché a povrchné svetské potreby či sféry života. Vidí úpadok vo všetkom, v správaní, vo viere, v Cirkvi, ktorá koľkokrát v mene "Boha" koná veci viere absolútne odporujúce apod Vinu dáva ľudskému, absolútne povrchnému chápanie a myslenie, ktoré nedokáže pochopiť vnútorné - pravú podstatu veci - v tomto prípade viery - Desatora. Človek všetko prekrúca a prerába, namiesto toho aby nad danou vecou hlboko premýšľal a snažil sa pochopiť jej pravý význam. 1) Ja som Hospodin, tvoj Boh. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Toto prikázanie ľudia poväčšinou chápu, proste len tak, ako je napísané či vyslovené (teda ako všetko ostatné ?:-)). Ale Abd-ru-shin hovorí, že sa nejedná len o to, neveriť v inej božstvo, ale ide tu hlavne o nelpění. Áno, človek, ktorý cíti úprimnú Lásku k Bohu, nemôže lipnúť na predmetoch, dokonca by nemal ani príliš lipnúť na ľuďoch, takým spôsobom, že by mu dané predmety či osobnosti boli prednejšie než Boh. Lebo lipnutie človeka drží po smrti a nedovolí mu vzniesť sa do vyšších sfér. To je dosť podobné aj výkladu lipnutie v budhizme, ktoré Vám okrem iných ťažkostí spôsobuje aj väčšie zviazanosť so svetom a drží Vás v nekonečnom kolobehu utrpenia zrodení, chorobe a smrti. Toto prikázanie (rada) by malo človeku "odľahčiť" život, pretože lipnutie naozaj spôsobuje len utrpenie. Niečo, alebo niekoho stratíme a čím viac sme boli naplnení lipnutím (ako Pravou Láskou), tým viac trpíme. Je to tak. 2) Nevezmeš nadarmo meno Pána, svojho Boha! Tu Abd-ru-shin veľmi tvrdo vystupuje proti cirkvi a vlastne aj proti "veriacim", pretože sa dnes a denne dopúšťajú porušenia tohto prikázania, ktoré je veľmi dôležité ako všetky ostatné, ale je najviac porušované. Kritizuje hlavne zovšedneniu slova "Boh", ktoré je vyslovované tisíckrát denne v takých prípadoch, ktoré Boha priamo zosmiešňujú. Hovorí o všadeprítomné povrchnosti nielen obradov, tzv "bohoslužieb" a iných záležitostí, ale hlavne povrchnosť viery a praktizovanie vecí "v mene Boha." Je veľmi kritický k rôznym cirkvám, ktoré sa stavajú nad druhé ... "V mene Boha!". Poukazuje na moc a pýchu cirkví, ktoré sú aj dnes (Abd-ru-shin žil v rokoch 1875-1941 prevažne v Nemecku, Anglicku a Rakúsku) veľmi hnilé. 3) Pamätaj na deň sviatočný, aby si ho svätil! Tu hovorí Abd-ru-shin opäť o povrchnosti a účelovosti návštev kostolov a mrhanie časom. Podľa Abd-ru-shina je sviatočný deň pre približovanie sa Svetlu a na úvahami o práve skončenom týždni ao tom nadchádzajúcom. Hovorí, že človek by mal premýšľať o svojom živote a ísť do hĺbky (nielen svojim premýšľaním, ale aj myslením, vierou atď.) 4) Cti otca a matku! Abd-ru-shin hovorí, že toto je veľmi často prekrúcanie prikázanie, ktoré dosť často znie: Cti otca svojho a cti matku svoju! Avšak ako môže dieťa ctiť svojich rodičov, ktoré nemajú štipku mravného správania, otec alkoholik a grobiani, matka povrchné slečinka, ktorá sa zaujíma viac o každý pochabý výstrelok módy než o svoju rodinu. Abd-ru-shin hovorí, že toto prikázanie nie je určené deťom, ale naopak rodičom! Lebo jeho vnútorné znenie je - cti otcovstvo a cti materstva. Je to teda prikázanie (rada) pre rodičov samotné, ktorí by mali disponovať tými najlepšími vlastnosťami a ísť svojim deťom príkladom, milovať a starať sa o svoje deti, o svoju rodinu - starať o svoje otcovstvo a materstvo. A jedine potom môžu deti úprimne a zo srdca milovať a ctiť svojich rodičov. 5) Nezabiješ! Ako jednoduché prikázanie, myslíme si, ale tu opäť Abd-ru-shin hovorí, že žiadne z prikázaní nemožno chápať tak povrchne ako znie, pretože nič od Boha nie je jednoduché a povrchné, všetko má svoju hlbokú múdrosť, svoju drahocennú myšlienku. Tu sa nehovorí len nezabiješ, ale aj neubiješ! Neubiješ ľudského ducha, neubiješ ľudskú silu, energiu, Lásku. Varuje hlavne rodičia, ktorí často toho prikázanie porušujú, keď svoje deti až násilím núti napr do štúdia, ktoré pre dieťa vhodné nie je a skôr to ubíja jeho ducha. Nejde teda len o "hrubohmotné" zabitie, ako hovorí Abd-ru-shin, ale aj prohřešení proti ľudskému duchu (tiež nútené sobáše z rozumu atď). 6) Nenarušíš manželstvo Nielen Nescudzoložíš, ale nenarušíš ani mier manželstvo! Abd-ru-shin sa sťažuje, že v dnešnej dobe je málo Lásky a málo úprimných manželstva. Hovorí, že v manželstve, v ktorom je úprimná Láska sa jednotlivec vzdáva sám seba v prospech toho druhého - žije pre druhého. Myslím, že nielen v Abd-ru-shinově dobe, nielen teraz, ale kedykoľvek skôr, a bohužiaľ by som povedal aj dlho do budúcna bude takých ideálnych manželstvo veľmi málo. Je zaujímavé sa pozrieť na štatistiky manželstvo a rozvodov. Nepoznám konkrétne čísla, ale viem, že sú otrasná. Čo sa deje? Čo sa deje s ľudstvom? Človek má za svoj život pocit, že je ľudstvo v úpadku, že upadá. Už dávno si sťažovali antickí myslitelia, že ľudstvo upadá. V stredoveku ľudstvo upadalo, v novoveku ľudstvo upadalo, dnes ľudstvo upadá. Povedal by som, že ľudstvo možno v niektorých fázach morálne upadá, inokedy zase vzrastá, ale sú to len malé výkyvy. Povedal by som, že ľudstvo neupadá - ľudstvo je "Spadol". Myslím tým, že úpadok je statická charakteristika ľudskej civilizácie. Sme na morálnym dne už od prvých poľnohospodárskych spoločností až do súčasnosti. Správame sa stále rovnako ako pred mnohými tisíckami rokov. Technika sa môže dediť, umenie sa môže dediť, aj určité morálne a právne hodnoty sa dedí, ale ľudské myslenie sa nededia. Každý človek, nech už sa rodia dnes, alebo pred piatimi tisíckami rokov má rovnako rozpoloženie mysle. Bohužiaľ rovnako plnú nenávisti, zloby, sebaľútosti a túžby po odplate (a veľa ďalších negatívnych emócií ...). Všetko toto môžeme vidieť aj v manželstve dnešnom, budúcim aj tým, ktoré bolo pred tisíc rokmi. Pre ľudstvo je typická povrchnosť ... nielen v manželstve, ale aj v ostatných oblastiach ľudského života. Zväzok manželský by mal byť posvätný, ale kto vie, či to tak niekedy bude ... 7) Nepokradneš! Tu je toto prikázanie chápané opäť vo všetkých rovinách - teda nielen nepokradneš hmotných statkov, nepokradneš tej istej myšlienky, nápadu atď Abd-ru-shin teda opäť varuje pred povrchným chápaním tohto prikázania, teda aby nebolo chápané len v zmysle hmotnej krádeže. 8) Nevydáš krivé svedectvo proti blížnemu svojmu! Nie je nič horšieho, než byť zradený (zranený) blízkym človekom. Je to útok priamo na srdce. Ubližovanie cez Lásku. Týka sa to teda aj ohovárania a iných nesprávnych činov, o krivom svedectvo v nejakom súdnom procese ani nehovoriac. Keď som pred chvíľou hovoril o skaze manželstvo ako posvätného zväzku, aj tu musím konštatovať, že sa koľkokrát čudujem, ako sa môžu napríklad bratia nenávidieť. Súrodenci sa navzájom napádajú (nemyslím len fyzicky), ohovárajú, súdi sa a ťahajú o peniaze, majetok atď Ja toto okrem nejakých normálnych bratských bitiek nepoznám. Mal som (mám a viem, že naďalej aj budem mať) veľmi dobrý vzťah so svojimi bratmi. A nielen, že sú mojimi milovanými bratmi, ale tej istej najbližšími priateľmi. Môj starší brat je pre mňa veľký vzor, ​​chovám k nemu vysokú úctu a nikdy by som ho nemohol zradiť (zraniť). Preto častokrát nechápem absolútne podlé správanie iných súrodencov medzi sebou. Ľudské správanie je smutné (a zúfalé) ... 9) Nebudeš žiadostivý ženy blížneho svojho Čistota myšlienok. To je podľa Abd-ru-shina základ všetkého správneho správania. Hovorí, že aj sexuálny pud je v prvom rade riadený myšlienkami. Pretože pud vyvstane až potom, čo človek pomyslí (na pomyslenie :-)) na možnosť nejakej takejto záležitosti. Preto nie je možné sa vyhovárať na pudy a aj tak, predsa máme vôľu, nie sme zvieratá! Ale aj keby bol pud akokoľvek silný, myseľ, vôľa by mali byť nadradené týmto nižším formám "ovládanie" ľudského správania. Človek má dar mysle a vôle, nemal by sa správať ako zviera. A už len z morálneho princípu by sa mal vyvarovať pomerov so ženami blížnych svojich (a všetkých zadaných). 10) Nebudeš žiadostivý domu blížneho svojho, ani ich statku, dobytka, vôbec ničoho, čo mu patrí! Abd-ru-shin tu hovorí hlavne o ľudskej prefíkaný (teda v negatívnom slova zmysle) a žiadostivosti. Hovorí, že závisť je prerastená ľudstvom skrz na skrz. Vychytralci, ktorí všetko zlé dokážu pekne zaobalit a žne úspech atď Otčenáš Tu opäť Abd-ru-shin varuje pred skomolením a povrchné účelovosť. Otčenáš by malo vydávať svedectvo z duše toho, kto ho odrieka. Mal by si svoju dušu plne odovzdať Bohu, vydať svedectvo o svojej vlastnej čistej schopnosti vôle. Mal by rozprávať s Bohom a vyjadrovať Láskyplný vzťah k nemu a mal by vyjadrovať jasavé vyznanie z duše. Otčenáš nie je prosba, je to sľub. Mal by slúžiť na načerpanie sily k tomu, aby sa modliaci to o čo sa modlia, sám vykonal. Je to vzťah k Bohu a spätne k sebe samotnému. Celkovo je táto malá knižočka (51 strán textu) veľmi dobré zrozumiteľný, ktoré nielen, že vrhá veľmi pozitívne svetlo na vieru, ktorá sa tu v Abd-ru-shinovo podanie nezdá už tak skostnatené, ale akosi naplnená sebareflexiou, úvahou, hloubavými myšlienkami až meditáciou, ktorá vedie k očiste svojho vlastného správania a prospieva tak vášmu srdcu ... (Eh sakra, to je Flora) vášmu životu a životu vašich blízkych. Abd-ru-shin je pohoršený morálnym úpadkom celej spoločnosti, cirkvi a iných náboženských organizácií. Upozorňuje, že viera nesmie byť chápaná tak povrchne a jednoducho ako bola chápaná do dneška. To čo je od Boha (teda práve Desatoro) je naplnené veľmi hodnotnými myšlienkami, ktoré siahajú oveľa hlbšie, než len k písmenkám a slovám. Hovorí, že ľudia by mali viac hĺbať a viac premýšľať. Navyše zdôrazňuje (veľmi často) nevyhnutnosť trestu v niekoľkých rôznych podobách (pripútanie k "hrubohmotě" - k hmotnému svetu atď.) Je dôležité myslieť ... Čo nevidíte, ako úbohí ste pri každom chápanie všetkého, čo k Vám prichádza zo Svetla!?